IRAK  vs. USA

Armáda a zbrane Iraku

Londýn (TASR) Irak zostáva regionálnou vojenskou veľmocou napriek porážke vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991, ale mnohé z jeho vojenských prostriedkov sú opotrebované, na pokraji životnosti alebo zastarané.

Prehľad vojenských kapacít Iraku:

Ozbrojené sily

Iracké ozbrojené sily majú približne 390 000 aktívnych príslušníkov, prezident Saddám Husajn je hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Pravidelná armáda a republikánske gardy

Pozemné sily majú asi 350 000 príslušníkov. Irak má šesť divízií elitných republikánskych gárd, ktoré pozostávajú z troch obrnených, jednej mechanizovanej a dvoch peších divízií. Okrem iného existujú štyri brigády elitných špeciálnych republikánskych gárd, ktoré sú určené na ochranu Saddáma Husajna a irackého vedenia. Pravidelná armáda má 16 divízií, vrátane 11 peších divízií. Pravidelná armáda tiež disponuje dvoma brigádami špeciálnych síl. Väčšina jednotiek nepozná moderný výcvik a pravidelná armáda sa príliš spolieha na odvedencov. Pravidelná armáda má tiež problémy s nedostatkom vojenskej techniky.

Tanky

Irak má k dispozícii 2 200 až 2 600 bojových tankov, z ktorých je bojaschopných 1 800 až 2 000. Nemá žiadne moderné tanky dosahujúce štandardy amerických tankov, avšak v jeho arzenáli sa nachádza 700 relatívne spoľahlivých tankov T-72 sovietskej výroby a veľké množstvá tankov typu T-62. Irak stratil svoje najlepšie tanky počas vojny v Perzskom zálive pred 12 rokmi. Vo výzbroji irackej armády je tiež ďalších 3700 obrnených vozidiel. Z hľadiska logistiky a údržby jeho armáda môže čeliť veľkým problémom čo sa týka podpory veľkého počtu rozličných typov vozidiel, z ktorých sú mnohé zastarané, s rozličným typom munície a možnosti nasadenia.

Delostrelectvo

Z celkového počtu 2 400 kusov hlavnej delostreleckej výzbroje patrí 200-250 kusov do samohybnej delostreleckej výzbroje, prevažne vo výzbroji republikánskych gárd a niekoľko málo elitných jednotiek pravidelnej armády. Väčšina irackého delostrelectva je vlečného typu. Iracké delostrelectvo dosiaľ nepreukázalo schopnosť vysporiadať sa s rýchlo sa pohybujúcim protivníkom. Irak má početné zásoby relatívne moderných protitankových navádzaných striel a veľké zásoby zastaraných protitankových diel.

Protivzdušná obrana

Jednotky irackej protivzdušnej obrany majú k dispozícii 17 000 mužov a viac ako 850 striel typu zem-vzduch, ďalej 3 000 protilietadlových diel. Početné sily protileteckej obrany sú organizované do jednej z najhustejších defenzívnych sietí na svete. Hlavné veliteľské zariadenia sú opevnené a nachádzajú v podzemí. Disponujú hustou sieťou radarov a sú navzájom prepojené optickými vláknami. Moderné radary mohli byť do Iraku prepašované z Ukrajiny.

Vzdušné sily

Vzdušné sily majú 316 bojových lietadiel, z ktorých je letuschopných asi 50 až 60 percent. V ich arzenáli sa nachádzajú lietadlá Mirage F-1, ďalej ruské stroje MiG-21, MiG-23, MiG-25 and MiG-29. Vzdušné sily majú približne 20 000 príslušníkov.

Rakety

Irak ničí rakety as-Samúd, pretože podľa inšpektorov OSN ich dolet presahuje 150 kilometrov, čo je maximum stanovené pre Irak od vojny v Perzskom zálive. Pred tým, ako začal Irak rakety ničiť, mal ich približne 120. Podľa správy britskej vlády zo septembra 2002 má Irak do 20 striel typu Scud sovietskej výroby s doletom do 650 kilometrov a schopné zasiahnuť krajiny ako Izrael, Saudská Arábia, Cyprus, Turecko a Irán. Bagdad existenciu týchto zbraní popiera.

Vojenské námorníctvo

Irak má iba jedno zastarané plavidlo typu Osa, schopné odpaľovať riadené strely, päť malých pobrežných hliadkovacích plavidiel a tri zastarané sovietske mínolovky. Disponuje tiež nezisteným počtom mín a raketami Silkworm, používaných na ničenie nepriateľských plavidiel.

 

 © Ropa a stratégia: K politickej ekonómii ohlásenej vojny
Michael Ehrke
Z Politik und Gesellschaft preložil Ľubomír Tokár

Štúdia Michaela Ehrkeho vznikla dávno pred vypuknutím vojny v Iraku. Svojím analytických charakterom prekračuje dátum svojho vzniku. Možno povedať, že mieru jej aktuálnosti prestavuje množstvo nastolených otázok, ktoré nepoznajú stále odpoveď. Odpovede, ktoré naopak štúdia poskytuje, patria k tomu najlepšiemu, čo sa o tejto vojne stihlo dodnes povedať. I po jej "víťaznom" ukončení...

O čo ide vo vojne USA a následnej okupácii Iraku? Ako pri každej vojne stoja proti sebe ospravedlňujúca rétorika a skutočné ciele vojny. Naozaj ide o odstránenie hrozby, ktorú predstavujú iracké zbrane hromadného ničenia pre USA a ich spojencov? Ide vôbec o demokratizáciu diktatúry alebo odstránenie budúcich teroristických útokov?

►celý článok TU

Armáda a zbrane USA a Británie

Londýn (TASR) - Spojené štáty a Veľká Británia rozmiestnili približne 250 000 vojakov v oblasti Perzského zálivu v súvislosti s prípravou na možný útok proti Iraku. Asi 225 000 amerických a väčšina z 45 000 britských vojakov, námorníkov a príslušníkov vojenského letectva sa už nachádza v oblasti, presné čísla však nie sú k dispozícií.

AMERICKÉ VOJENSKÉ NÁMORNÍCTVO

Na dostrel od Iraku sa nachádza šesť lietadlových lodí - päť amerických a jedna britská - čím sa v blízkosti tejto krajiny nachádza takmer 500 amerických vojnových lietadiel. Americké lietadlové lode Kitty Hawk, Abraham Lincoln a Constellation sú na ceste alebo sa už v Perzskom zálive nachádzajú. Lode Theodore Roosevelt a Harry Truman sú momentálne v Stredozemnom mori. Šiesta lietadlová loď Nimitz vyplávala zo San Diega 3. marca a smeruje do Zálivu v čele bojovej skupiny siedmich plavidiel. Táto skupina má asi 8 500 príslušníkov. Na palubách lietadlových lodí sa zvyčajne nachádza okolo 75 lietadiel vrátane asi 50 útočných lietadiel. Každú loď sprevádza a ochraňuje šesť a viac krížnikov, torpédoborcov, ponoriek, v ktorých arzenáli sú aj rakety dlhého doletu Tomahawk. Takmer 800 ďalších príslušníkov zdravotníckej služby dostalo rozkaz nalodiť sa na nemocničnú loď Comfort, ktorá sa už tiež nachádza v oblasti. Jej kapacita je až tisíc lôžok. Cez Suezský prieplav vplávalo v piatok zo Stredozemného do Červeného mora asi 13 amerických lodí s arzenálom striel dlhého doletu, vrátane najmenej troch útočných ponoriek. Tieto lode sa pripojili k už viac ako 60 amerických vojenským plavidlám v Perzskom zálive.

AMERICKÁ ŽIVÁ SILA

V Kuvajte sa nachádza takmer 100 000 vojakov amerických pozemných síl a námornej pechoty. Asi desať lodí s vojenským materiálom a technikou pre 4. pešiu divíziu, v ktorej radoch slúži asi 30 000 príslušníkov, čaká pri brehoch Turecka na rozhodnutie Ankary, či im umožní sa rozmiestniť na ich pôde vzhľadom na možné otvorenie severného frontu proti Iraku. Od 12. marca Pentagón zmobilizoval 188 592 záložníkov, mnohí z nich smerujú do Perzského zálivu.

ÚSTREDNÉ VELENIE

Náčelník ústredného velenia amerických ozbrojených síl generál Tommy Franks, ktorý by velil vojnovým operáciám proti Iraku, má svoj hlavný stan v blízkosti leteckej základe al-Udajd v Katare. Mobilné veliteľské stanovište nazývané "CentCom" má viac ako 1 000 amerických príslušníkov spojovacích vojsk a niekoľko stoviek britských príslušníkov.

LETECKÉ ZÁKLADNE

Niekoľko lietadiel F-117A známych ako útočné lietadlá Stealth teraz uskutočňuje cvičné lety pri leteckej základni al-Udajd. V posledných dňoch sa presunuli z USA do Británie aj bombardéry B-52. Ďalšie lietadlá tohto typu spolu s bombardérmi B-1 sa už nachádzajú v Perzskom zálive. Ďalšie bombardéry typu B-52 a bombardéry s dlhým doletom B-1 a pre radary neviditeľné bombardéry B-2 sú rozmiestené na ostrove Diego García v Indickom oceáne. Americké vzdušné sily majú k dispozícii tieto typy lietadiel: F-15C, F-15E, F-16, A-10 a nepilotované špionážne lietadlá Predator. Spojené štáty majú letecké základne v Turecku, Kuvajte, Bahrajne, Katare, Ománe, Džibuti a Saudskej Arábii.

 

 © Koľko stojí vojna v Iraku? Bilión /SME.sk/

Vojnové konfliktyv Afganistane a Irakupodľa demokratov môžu stáť dvakrát viac akotvrdí Biely dom. Podľa republikánov ich záverynie sú ničím podložené.

Skutočné náklady na vojnu v Iraku a Afganistane predstavujú možno až 1 a pol bilióna dolárov. Teda dvakrát viac ako vyhlasuje administratíva prezidenta Georgea Busha.

Aspoň to tvrdia demokrati, ktorí mali svoju správu predstaviť včera v Kongrese. Ich výpočty zverejnil denník Washington Post v ten istý deň.

Demokrati kritizujú prezidenta pre neutešenú situáciu v Iraku a Afganistane už niekoľko rokov. Vo svojej najnovšej správe sa snažia odhadnúť skutočnú cenu, ktorú Američania za konflikt a vyslanie amerických vojakov do oboch krajín zaplatili.

►celý článok TU

REKLAMA

 © V Iraku je ochrana ľudských práv čoraz naliehavejšia
29.6.2004 | | Amnesty International

Koaličné sily včera odovzdali moc dočasnej irackej vláde. Teraz je na nej, aby vyriešila celú sériu problémov v oblasti ľudských práv.

Predovšetkým sa bude musieť venovať osudu tisícok väzňov, ktorí sú v súčasnosti držaní na rôznych miestach v Iraku. Rovnako bude musieť riešiť otázku zodpovednosti príslušníkov bezpečnostných jednotiek.

„V momentálnej situácii je kľúčové, aby bolo vyjasnené, kto nesie zodpovednosť za zaobchádzanie s väznenými. Je to dôležité kvôli udalostiam z Abu Graib a tiež kvôli opakovanej neschopnosti jednotiek USA a Veľkej Británie plniť záväzok chrániť väznených pred mučením a zlým zaobchádzaním, ktorý im vyplýva zo Ženevských konvencií,“ konštatuje Amnesty International.

►celý článok TU

TOPlist

 
       

ZDROJ INFORMÁCIÍ: INTERNET